Na besede v Limbachu
Môj otec má osemdesiatosem rokov, je to starý chlap. Moja mama k tomu pridáva, že je to strašne ufrflaný starý chlap. Má pravdu. Trocha ma znepokojuje, že to isté tvrdí moja žena o mne. Rozmýšľal som, či má pravdu aj ona, a prišiel som k názoru, že nemá. Ja že som starý? Veď na svoj vek vôbec nevyzerám! Ufrflaný? Moje frflanie mi vôbec nelezie na nervy! Zato otcovo áno – a ako veľmi. Bože, to bolo rečí, keď som nechal vytlačiť ďalší balík jeho knihy poézie Noci a dni.
„Čo s tým budeš robiť? Načo to je? Aj tak to nikto nekúpi...“
Presviedčal som ho, že sa mýli. Že o tú knihu je stále záujem. Že je záujem aj o neho...
Červený kabriolet
Už dlho túžim po kabriolete. V duchu vidím sám seba, ako sa prevážam okresnými cestami, držím spolujazdkyňu za koleno a vychutnávam si pohľad na okolitý svet. Neviem, kde sa tá túžba vo mne vzala. Možno sa zrodila kedysi dávno, na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Vtedy sme totiž taký kabriolet mali doma.
Bola to červená Škoda Felícia s bielou skladacou strechou. Vyrábala sa v rokoch 1959 a 1964, výkonnejšia verzia mala motor s objemom 1.2 litra a výkon 55 koní. Dodnes patrí medzi najkrajšie autá, ktoré sa v Československu vyrobili. Ale táto Felícia mala ešte niečo navyše – svoj príbeh.
Patrila totiž známemu českému spisovateľovi Josefovi Škvoreckému...
Ako sa narodil Yeti
Moja žena začala kupovať vianočné darčeky. Na internete kúpila akúsi detskú hru – Malý spisovateľ.
Sú to štyri sady kariet, z jednej si náhodne vyberiete hlavnú myšlienku, z ďalšej sady hlavnú postavu, potom zápletku a nakoniec prostredie. Okamžite mi strčila karty pod nos a začala: „No čo? Skúsiš to? Ukáž aký si spisovateľ! Napíš niečo!“ so smiechom v očiach ma provokovala. To som nemohol nechať len tak! Samozrejme, že som to skúsil. Vybral som si štyri náhodné karty:
Snežný muž * Čarovať * Hrad * Svietiace voskovky.
Do čerta! Svietiace voskovky? Pustil som sa do písania a za hodinu som to mal.
Ako som o sebe zistil pravdu
Nuž, roky nezastavíme. Moja manželka pozerala v televízii nejakú poučnú reláciu, a upozornila ma, že v mojom veku už mám nárok na seniorskú zľavu! So škodoradostným úsmevom mi radila, aby som šiel na Jednotu dôchodcov, a aby som si vybavil preukaz, vďaka ktorému budem mať zľavu do múzea, a ešte kdesi, neviem kde, lebo to čo hovorila som odmietol počúvať. Nevedel som si predstaviť sám seba, ako idem medzi šedivé babky, a dedkov, a tvrdím im, že patrím medzi nich.
Včera som bol pracovne kdesi pri Kremnici. Podal som slušný výkon, driapal som sa na Jastrabiu skalu...
Ako som si urobil radosť
Doterajšie zamestnanie ma po dlhých rokoch prestalo baviť. Uvedomil som si, že naliehavo potrebujem zmenu. Po krátkom rozmýšľaní som sa rozhodol, že sa stanem spisovateľom. Život spisovateľa si viem dokonale predstaviť. Musí to byť skvelé povolanie. Vstanem o deviatej. Možno aj neskôr. Na raňajky si dám pivo, čo v normálnom zamestnaní nie je možné. Zato u spisovateľa je požívanie alkoholu priam žiadúce, veď ako inak naštartuje fantáziu? Celý deň môžem chodiť v župane. Ak budem mať chuť, sadnem si k počítaču a odpíšem obdivovateľkám. Možno nejakú zavolám na kávu. Ak sa mi podarí vrátiť sa domov, znova sa posadím k počítaču a niečo napíšem. Aaach, to bude úžasné...
Ako sme sa mali dobre.
Kedysi dávno, to som bol možno žiak základnej školy, možno som bol na priemyslovke, pýtal som sa mojej babky, ako sa žilo za Slovenského štátu.
"Dobre" povedala. "Aj peniaze boli, aj jesť bolo čo. Dobre sme sa mali."
Dnes samozrejme vieme, čo sa dialo za Slovenského štátu. Že veľká skupina občanov si žila dobre, a druhá skupina bola bitá, terorizovaná a vraždená. Ale v spomienkach mojej babky, a asi aj ďalších občanov, sme sa mali dobre.
Tu by som mohol skončiť, pretože tí čo vedia rozmýšľať, už vedia čo som chcel povedať. Ale aj tak to radšej poviem celé. Pre istotu...
Ako som nebol na Maledivách
Rozpadli sa mi tri zuby. Stoličky vzadu, nebolo to ani vidieť. Istý čas som žul jedlo na druhej strane, ale keď ma po roku začal bolieť zub aj tam, dostal som strach, že sa už ani poriadne nenajem. Zbohom dobré jedlo! Následne som si uvedomil, že tým by sa moje telesné pôžitky dostali na úplné dno! To som nemohol pripustiť a vybral som sa k zubárovi. Naskenoval mi sánku, zrentgenoval zuby, vysvetlil čo bolo treba a povedal, koľko to bude stáť. Zaváhal som...
Mätafyzika!
Bol som s manželkou v obchode. Spravili sme veľký nákup. Keď som doma vyprázdňoval tašku, dostal sa mi rúk syr. Bol to drahý Ementál. Všimol som si, že je deravý! PODVOD! pomyslel som si a šiel som oznámiť manželke, že v obchode nás oklamali. Ale ona tvrdila niečo iné.
„Čo si spadol z višne?“ spýtala sa ma a skúmavo si ma obzerala. Asi sa jej zdalo, že nie som v poriadku. „Syry predávajú aj s dierami. Je to normálne. Ešte si si to nevšimol?“
„Nevšimol. A nie je to normálne. Žiadny obchod predsa nemôže predávať deravý tovar!“ tvrdil som si svoje.
„Čo by si povedala, keby si si v kníhkupectve kúpila deravú knihu? Alebo deravý kabát? Bolo by to v poriadku?“
„Predávajú sa aj deravé rifle,“ poznamenala žena a nechala ma v kuchyni samého.
SMRŤ JÁNOŠÍKOVA
(historická dráma o poklade, láske, zrade a smrti zhrnutá do krátkej scénky)
Osoby: Jánošík, Anička, Veliteľ drábov, dráb Ištván, dráb Móric
Cez javisko prejdú dvaja drábi s Veliteľom, rozhliadajú sa akoby niekoho hľadali.
VELITEĽ: Chlapi, keď ho dolapíme, pôjdeme do krčmy k židovi na pohárik...
Cez javisko opačným smerom prebehne Anička, vyplašene sa obzerá za drábmi, hľadá Jánošíka, kričí : JAAAAANOŠÍÍÍK !!!!!!
Jánošík vyjde na javisko, neistým krokom s nedopitou fľašou pálenky v ruke. V dobrej nálade začne recitovať báseň:
JÁNOŠÍK: Horí ohník horí, na Kráľovej holi.... Ktože ho nakládol ? no MY - dvanásti... vtáci... orly... či sokoly to boli ?
ANIČKA: Jánošík – tu si ? Schovaj sa, hľadajú ťa drábi, to ma veľmi trápi.
JÁNOŠÍK: Nebojím sa, ubránim sa presile. Som odvážny, v krvi mám dve promile!
Ako v nebi
Donedávna som si nebo predstavoval ako miesto plné nadpozemského šťastia, rozkoše a nebeského pokoja. Keby som stále nerozmýšľal nad vecami medzi nebom a zemou, mohol som si všetky tie krásne veci predstavovať ďalej.
Ale ja nie. Potom, ako som (dočasne) prestal piť, myslím len na hlúposti. Naposledy som sedel nad fľašou minerálky a premýšľal, kam ten svet speje. Však tu na zemi je hotové peklo. Bude v nebi lepšie? To je ťažká otázka – lebo ako som sa dočítal, ani situácia v nebi nie je ružová...
Ale ja nie. Potom, ako som (dočasne) prestal piť, myslím len na hlúposti. Naposledy som sedel nad fľašou minerálky a premýšľal, kam ten svet speje. Však tu na zemi je hotové peklo. Bude v nebi lepšie? To je ťažká otázka – lebo ako som sa dočítal, ani situácia v nebi nie je ružová...
S otcom v Prahe
Môj otec dostal pozvánku na slávnostný večer do pražského Národního divadla. Má už svoje roky, za sebou dva infarkty a zbabranú operáciu srdca, ktorá ho priviedla na prah smrti. Zle počuje, ťažko chodí, ale keď vidí peknú ženu, začne sa usmievať. Bolo jasné, že do Prahy nemôže ísť sám. Jasné bolo aj to, že pôjdem s ním. Rozmýšľal som, či by s nami nemala ísť aj nejaká ošetrovateľka, ale túto myšlienku som po chvíli zavrhol – určite by sme sa vadili, kto z nás s ňou bude spať. A nemohol som riskovať jeho ďalší infarkt...
POPLACH!
Moja dcéra Gabriela - také tenké dlhé 19ročné dievčisko - dostala od frajera luk. Veľký, športový, tetivu som musel natiahnuť ja, ona ten luk nevládala zohnúť. Má aj štyri šípy s kovovými hrotmi, a chce vonku strieľať.
Moja dcéra Daniela - tiež 19ročné dievčisko, trocha pevnejšie ako Gabika - dostala od bývalého frajera paprikový spray. Mal o ňu strach, keď sa neskoro večer vracala z rande domov. V nedeľu večer pred dvoma týždňami mi zvonil telefón. Plechový hlas mi oznamoval, že objekt mojej kancelárie v Novom Meste nad Váhom bol narušený...
Prstienok
Dohodol som sa s kamarátom, že cez voľné dni si odbehneme do Prahy na poriadne pivo. Mám v Prahe dve dcéry, tak žena ma hneď použila ako kuriéra. Daniele som mal priniesť prstienok, ktorý si objednala a prišiel jej k nám domov.
Po príchode do Prahy sme si dali poriadny obed a každý dve pivá. Potom som šiel doručiť zásielku. Cestou ma osvietila inšpirácia. Daniela pracuje ako čašníka v malej a milej kaviarni. Vošli sme dnu. Vo vnútri sedeli dve škaredé angličanky, určite boli slobodné...
Kráľ Miroslav
Vážení priatelia. Dovoľte, aby som Vám predstavil môj najnovší historický výskum, ktorým pre širokú verejnosť objavujem významného kráľa, na ktorého súčasné učebnice dejepisu akosi zabudli.
Zoznámte sa s KRÁĽOM MIROSLAVOM !!!
Kráľ Miroslav pochádzal z urodzeného rodu, ktorého korene siahajú do oblasti Mírova. Vládol v slovanskom kráľovstve, ktorého názov sa bohužiaľ nezachoval. Vieme len to, že sa mu hovorilo "Miroslavova zem". Dostupné pramene uvádzajú...
Ako som chudol v nemocnici
Ach, tá moja váha. Však nie je nejako hrozná, ale o dobrej postave sa vôbec nedá hovoriť. Viem, že po dvoch deťoch už štíhly nebudem, ale predsa nemôžem vyzerať ako tuleň - tak sa o mne vyjadrila švagriná, keď videla fotky z dovolenky.
Leto skončilo, kosačku, ktorá mi zabezpečovala dostatok pohybu, som odparkoval a začal cvičiť. Hneď som dostal poriadnu svalovicu. Časom sa stratila, ale na jednom mieste akosi pretrvala. Vľavo v boku ma niečo vytrvalo tlačilo. Neprešlo to ani po dvoch týždňoch. Nevedel som, čo s tým. S chorobami a doktormi nemám žiadne skúsenosti. Tak som sa šiel poradiť so švagrom, vedel som, že doma má vždy otvorenú fľašu whisky a hlavne - on už bol dva razy u lekára...
Ako som zmeškal orgie
Už dlho som túžil zúčastniť sa nejakých orgií. Som starý chlap a ešte som na žiadnych nebol. V mojom veku to už je celkom trapas.
V jeden pekný deň kamoška zavolala moju manželku a mňa na oslavu jej 40-tky. Vymenovávala kto všetko tam príde, a svoj prejav zakončila tým, že má bazén a budeme sa môcť okúpať! Hneď som začal zisťovať, či to budú nejaké súkromné orgie. Spýtal som sa, že či sa budeme kúpať my dvaja spolu. Ona si myslela že žartujem, začala sa smiať. Potom povedala že áno a stále sa pri tom smiala. Tak som sa spýtal, či si mám priniesť plavky, alebo sa budeme kúpať holí. Baba pokračovala v smiechu. Pozeral som na ňu a premýšľal, prečo sa smeje. Však to sú vážne veci. Ak sa tam máme spolu kúpať holí, tak musím nejako prehovoriť manželku, aby nechodila...
V jeden pekný deň kamoška zavolala moju manželku a mňa na oslavu jej 40-tky. Vymenovávala kto všetko tam príde, a svoj prejav zakončila tým, že má bazén a budeme sa môcť okúpať! Hneď som začal zisťovať, či to budú nejaké súkromné orgie. Spýtal som sa, že či sa budeme kúpať my dvaja spolu. Ona si myslela že žartujem, začala sa smiať. Potom povedala že áno a stále sa pri tom smiala. Tak som sa spýtal, či si mám priniesť plavky, alebo sa budeme kúpať holí. Baba pokračovala v smiechu. Pozeral som na ňu a premýšľal, prečo sa smeje. Však to sú vážne veci. Ak sa tam máme spolu kúpať holí, tak musím nejako prehovoriť manželku, aby nechodila...
Hluchota
Už roky zle počujem. Ani neviem čím to je. Možno to mám po otcovi, a možno z vojenskej služby na letisku, kde som poplašnou pištoľou plašil vtákov. Najprv som to považoval za chorobou, a chcel som si sluch liečiť. Dokonca som bol aj u lekára. Teraz, po rokoch manželstva viem, že mierna hluchota je základ šťastného spolužitia muža a ženy, a nedal by som si ju vyliečiť za nič na svete.
Samozrejme, že manželská hluchota vás nezbaví povinnosti vysávať. Ale pomôže, keď máte chuť nasávať. Manželkine frflanie v tej chvíli jednoducho nepočujete, takže vám lepšie chutí...
Skúsený chlap
Dnes ráno som sa zastavil vo vedľajšej dedine na obecnom úrade. Mladá úradníčka býva večne zavalená robotou. Nešiel som za ňou, ale za starostom.
Ale keď som vošiel dnu, spýtal som sa jej: "viete čo by som potreboval?"
Pozrela na mňa rovnako, ako sa ukrižovaný Ježiš pozeral na rímskych vojakov.
Povedal som...
Štedré dopoludnie (2012)
Dnes je Štedrý deň a ja premýšľam, čo so smeťami. Bývam na kopčeku, pred dvoma týždňami nám nevyniesli smeti. Bolo nasnežené, a veľké smetiarske auto sa k nám nedostalo. So susedmi sme skonštatovali, že keby chceli, tak sa dostanú. Ale nechceli. Však ani mne sa vždy nechce. Povedali sme si, že dva týždne akosi vydržíme. Ale po dvoch týždňoch - teda DNES - je situácia so smeťami kritická. Nesnežilo, ale je taká strašná poľadovica, že mi bolo jasné, že smeti znova nezoberú. A to je vážny problém...
Pilátova spoveď (scénka, ktorá sa nikdy nehrala)
Na javisku je stôl, stolička, posteľ na ktorej leží starý muž – Pilát. Oblečený je v bielej plachte.
Pilát pomaly vstane z postele, namáhavo prejde k stolu, a hovorí k divákom:
Pilát pomaly vstane z postele, namáhavo prejde k stolu, a hovorí k divákom:
„No čo pozeráte? Nevideli ste ešte starého chlapa? Chlapa čo sa o chvíľku poberie na druhý svet? Videli, viem že ste takých videli dosť. Ale ani jeden nebol ako ja. Lebo ja som Pilát!!! No... Rozmýšľajte... Musíte si ma pamätať... PILÁT! Vždy na Veľkú noc ma vidíte v televízii, idem na každom programe.... Ale faktom je, že hlavná televízna hviezda je ten Ježiš. Ten židovský niktoš, ktorého som dal ukrižovať. Len nechápem, prečo sa po toľkých rokoch sa stále rozpráva ňom, a na mňa sa zabúda. A vtedy som to so židmi zahral tak geniálne. Vybabral som s nimi ako s malými deťmi...
Ako som cvičil
Ide to so mnou dolu vodou. Posledné mesiace som sa necítil nejako vo forme. Stále unavený, akosi bez nálady a bez energie. Rozmýšlal som, či to je ešte dôsledok tej chrípky čo ma skolila na jar, alebo či sa zo mňa naozaj stáva starý, lenivý a ufrflaný chlap. To, že by som bol starý a ufrflaný som okamžite zavrhol. Zostávala druhá možnosť – prežíva vo mne nejaký ukrytý vírus z aprílovej choroby. Keď som si už stanovil diagnózu, šiel som k lekárovi, aby ma vyliečil. Lenže doktorka mojim diagnostickým schopnostiam neverila. Zobrala mi krv, moč, celého ma prezerala, sestrička okukávala – a nič nezistili. Vraj som ufrflaný, lenivý ale zdravý chlap. No do šlaka, načo som k tej doktorke chodil...
Výchova svokrinho dieťaťa
Moja žena má tri deti. Dve svoje, a jedno svokrine. Výchovu dvoch svojich zvládla bravúrne. Výchova svokrinho chlapca však bola problematická. Dieťa jej bolo zverené do výchovy neskoro, a s veľkým množstvom chýb a nedostatkov. Bolo nešikovné, ponocovalo, bez fľašky nechcelo zaspať, a keď mu fľašku brala, tak dieťa robilo cirkus, a bolo na ňu drzé.
Našťastie moje manželka je obdarená neskutočnou trpezlivosťou. Pri výchove takéhoto dieťaťa je táto vlastnosť úplne najdôležitejšia...
Našťastie moje manželka je obdarená neskutočnou trpezlivosťou. Pri výchove takéhoto dieťaťa je táto vlastnosť úplne najdôležitejšia...
Ako ma vyhnali z domu
Vždy som sa k dcéram snažil správať slušne. Viem, že raz mi budú vyberať domov dôchodcov. Ale priznám sa, poslednou dobou mi to s nimi akosi nešlo. Trest prišiel nečakane rýchlo. Moja žena mi z ničoho nič oznámila ich rozhodnutie. Začala tým, že má pre mňa dve správy: dobrú a zlú. Ako prvú som chcel tú zlú. Povedala, že musím odísť z domu. Že si mám zbaliť tašku a vypadnúť. Hocikam. Potom s milým úsmevom dodala, že nemám mať žiadne obavy, že pôjde so mnou. Stál som tam, snažil som sa pochopiť o čo ide. Kde je tá dobrá správa?! Janka pokračovala : vysvetlila mi, že dcéry chcú zorganizovať narodeninovú párty, a v takomto prípade je lepšie, ak rodičia niekam odídu...
Ako som spal so sviňou
Neviem, či mi niekto uverí, ale nedávno som spal v jednej izbe so sviňou. Viem, že teraz by sa mohla ozvať nejaká nešťastná žena, a povedať, že so sviňou spáva každú noc, a dokonca v jednej posteli. Ale kdeže, milé dámy. Ja to myslím úplne inak. Ja som spal s NAOZAJSTNOU sviňou, čo vyzerala ako malý, tridsaťkilový diviak.
Ale mal by som veci uviesť na pravú mieru : Sviňa sa volá Alf. Áno, spal som s ním v jednej miestnosti. Ale bol som od neho v bezpečnej vzdialenosti. Alf je dobre vychovaný, nebehal po izbe, nebolo ho ani veľmi počuť. Je rodinne založený a troška nespoločenský. Pravidelne sa umýva a teda vôbec nesmrdí. Alkohol nepije.
Ale mal by som veci uviesť na pravú mieru : Sviňa sa volá Alf. Áno, spal som s ním v jednej miestnosti. Ale bol som od neho v bezpečnej vzdialenosti. Alf je dobre vychovaný, nebehal po izbe, nebolo ho ani veľmi počuť. Je rodinne založený a troška nespoločenský. Pravidelne sa umýva a teda vôbec nesmrdí. Alkohol nepije.
Adam
Svet už bol stvorený, keď Boh stvoril Adama. Bol deň a noc, slnko a mesiac. Zem nebola pustá, ani prázdna. Bola zaplnená zverou a rastlinami. Boh stvoril Adama na svoj obraz. A pustil ho do Rajskej záhrady. Jedinou Adamovou povinnosťou bolo všetko pomenovať. To by som rád vedel, čo tam robil, keď s menami skončil. Ženu ešte nemal. Víno asi tiež nie. TV nevysielala. Vzhľadom na to, že bol jediný človek, nejestvoval ani futbal. Predpokladám, že ako správny chlap sa bezcieľne potuloval po záhrade, naťahoval si bibasa, a skúmal, čo to vyvádza kocúr s mačkou...
Správa o sexuálnej (ne)činnosti
V stredu, 30.6.2010 som plánoval so svojou manželkou sexuálnu činnosť z dôvodu mimoriadnej nadržanosti. Mimoriadna nadržanosť vznikla postupne, dlhodobým zanedbávaním manželských povinností oboma stranami, a tiež ďalšími okolnosťami, ktoré mi zabraňovali venovať sa mimomanželskému sexu, ako sú napríklad časová zaneprázdnenosť, morálne zábrany, a v neposlednom rade aj z obavy že sa mi nepostaví. Moje konanie v dňoch predchádzajúcich strede smerovalo k tomu, aby v deň "D" - nazvime ho radšej deň "S" - došlo k...
Abrahám
Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu:
"Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa veľmi. Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojim potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia!" (Gn 17, 1 - 10)
Nerozumiem - prečo Boh uzatváral s Abrahámom ZMLUVU? Keď Boh niečo povie, o jeho slove sa predsa nepochybuje. Tak prečo zmluva? Zmluvu uzatvárajú seberovné strany. Pripadá mi to tak, ako by som ja uzatváral ZMLUVU s dvojročným dieťaťom ...
Jeden dôvod, prečo by som uzatváral s deckom takúto zmluvu je ten, aby som vedel, či je schopné zmluvu dodržať...
"Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa veľmi. Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojim potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia!" (Gn 17, 1 - 10)
Nerozumiem - prečo Boh uzatváral s Abrahámom ZMLUVU? Keď Boh niečo povie, o jeho slove sa predsa nepochybuje. Tak prečo zmluva? Zmluvu uzatvárajú seberovné strany. Pripadá mi to tak, ako by som ja uzatváral ZMLUVU s dvojročným dieťaťom ...
Jeden dôvod, prečo by som uzatváral s deckom takúto zmluvu je ten, aby som vedel, či je schopné zmluvu dodržať...
Týraný muž
Občas sedíme s kamarátmi na pive a filozofujeme o živote. Raz sme sa zamysleli nad životom obyčajného ženatého chlapa z Čachtíc. Bavili sme sa aj o našich babách a zistili sme, že to vôbec nemáme jednoduché - priam naopak, je to hrozné! Prišli sme na to, že tyranské gény krvavej grófky Alžbety Bátoričky sa akosi preniesli do našich žien. Faktom je, že ona týrala nevinné dievčatá a nie chlapov, ale to sa dá vysvetliť - buď gény za tie storočia zmutovali, alebo sa ženy prispôsobili situácii. V krčme sme sa zhodli, že správna je druhá možnosť! To viete - dnes to je samá demokracia, ochrana práv detí, žien, žiab a inej hávede... Nuž - týrať nevinnú dievčinu dnes nie je možné - polícia by okamžite zakročila. Navyše - nevinných dievčat je strašne málo. Ale týrať vlastného muža ??? Žiadny problém! Tyranky vedia, že ich chlap o tom nikomu nepovie...
Svetlo
Neviem si pomôcť, ale najvzrušujúcejšie čítanie je pre mňa stále Biblia - hlavne tá časť o stvorení sveta. Tá ma fascinuje. Ale priznávam, že je ťažké tomu rozumieť. V tých prastarých riadkoch sa skrýva niečo, čo ma láka - možno práve tou nedostupnosťou a nezrozumiteľnosťou. Ale nenechám sa odradiť - čítam a rozmýšľam. Hádam ma niečo osvieti a dopracujem sa k pochopeniu starého textu.
Zatiaľ som prišiel k názoru, že Genesis treba brať DOSLOVNE. Nie ako povesť, nie ako obyčajný opis, pri ktorom na jednotlivých slovíčkach nezáleží. To, čo je napísané, ma zmysel, ktorému zatiaľ nerozumieme. Našťastie, už sa k nám dostali aj iné knihy, ktoré Genesis dopĺňajú - napríklad Kniha Henochova, alebo Kniha utvárania - Sefer Jecira.
Jedna z vecí, ktoré som nechápal - bolo (je?) ako stvoril SVETLO...
Zatiaľ som prišiel k názoru, že Genesis treba brať DOSLOVNE. Nie ako povesť, nie ako obyčajný opis, pri ktorom na jednotlivých slovíčkach nezáleží. To, čo je napísané, ma zmysel, ktorému zatiaľ nerozumieme. Našťastie, už sa k nám dostali aj iné knihy, ktoré Genesis dopĺňajú - napríklad Kniha Henochova, alebo Kniha utvárania - Sefer Jecira.
Jedna z vecí, ktoré som nechápal - bolo (je?) ako stvoril SVETLO...