Spisovateľ - Miroslav Dobiaš

Miroslav Dobiaš. sk
Prejsť na obsah
SPISOVATEĽ

Ak denne chodíte do práce, určite zažívate stavy, aké zažívam aj ja. Tá strašná nechuť vstávať v januári za tmy. Ten hrozný pocit, keď sa vraciate a znova je tma. Z roboty domov a stále dokola...
"Potrebujem zmenu!" uvedomil som si a začal som rozmýšľať, čo iné by som mohol robiť. Rukami sa živiť nemôžem. Som drevo. Je to vidieť na izbe, ktorú som sám maľoval. Žiadny remeselník zo mňa určite nebude.
Je jedna možnosť - ľudia okolo mňa mi hovoria, aby som napísal knihu.
Čítajú moje príspevky na facebooku a celkom sa im páčia. Najlepšie články na mojom blogu v denníku Pravda majú vysokú čítanosť, napríklad "S otcom v Prahe" má viac ako 52 000 prečítaní (pozri sem). To nie je také márne, že?

Tak som sa rozhodol, že tú knihu napíšem! A nebude to zbierka toho, čo som už zverejnil na FB alebo na mirkoslav.com. Napíšem - vlastne napísal som - príbeh školáka Adama, ktorý zistí, že v Prahe, hlboko v podzemí priamo pod orlojom je ukrytý starý alchymistický vynález - STROJ ČASU! Adam napriek všetkým zákazom Stroj použije a vyberie sa na nebezpečnú cestu do minulosti.

Pri písaní Adamovho príbehu som spolupracoval so spisovateľom Antonom Balážom. Priniesol som mu niekoľko prvých kapitol. Aby som vedel, či mám pokračovať, alebo či to mám rovno zahodiť. Baláž to prečítal a povedal mi: "Mirko, dobré to je, určite pokračujte, bude to na vydanie." Povzbudený jeho slovami som sa pustil do písania. Niekedy to šlo samé, niekedy nie. Šesť mesiacov som nenapísal ani slovo. V hlave som riešil najrôznešie problémy súvisice s cestovaním v čase. Vôbec som nevedel, ako niektoré situácie vyriešim.
V tom čase zomrel spisovateľ Dušan Mitana. Spomínal sa na internete, aj v televízii. Zapamätal som si jeden jeho výrok: "Dobrý román sa píše sám." Naozaj to bolo tak. Keď som sa znova pustil do písania, všetko išlo samé od seba. Napokon som príbeh dokončil.

Keď bola kniha dopísaná, vytlačil som ju a zobral Balážovi do Hrašného. Pribalil som aj červené pero, ktorým mal opraviť chyby a označiť pasáže, ktoré treba vyhodiť alebo zmeniť.  Baláž to pero vôbec nepoužil. Zobral moje dielo a zaniesol ho rovno vydavateľovi. Len mi povedal, že tam a tam príbeh stráca tempo a mám to opraviť. A že mám ešte zmeniť pár drobností.
"Super," pomyslel som si. Prerobil som čo bolo treba a čakal na vyjadrenie vydavateľa.
Čakal som niekoľko mesiacov a nič. Tak som napísal slušný mail, že rád počkám, ale nejakú odpoveď by som uvítal. Aspoň niečo v zmysle: "teraz nemáme čas, dostaneme sa k tomu o dva mesiace." Alebo "Miro, je to blbosť, zahoď to."
Ale neprišlo nič. Napísal som ešte jeden mail, ale ani na ten neprišla odpoveď.
Baláž mi potom vysvetlil, v čom je problém. Vonku zúri čínsky vírus, kníhkupectvá sú už rok zatvorené. Vydavatelia vraj počítajú straty z prvého coronového roka a do vydania prvej knihy neznámeho autora sa im vôbec nechce. Ak sa má vydanie knihy oplatiť, treba vytlačiť (a predať) 2 -3000 výtlačkov. Kto si kúpi knihu od človeka, o ktorom nikdy nepočul? Vydavateľ - asi nechcel riskovať. Ale odpovedať mohol.
Skúsil som ďalšieho vydavateľa, ale ani ten sa neozval.
Rozhodol som sa, že žiadne ďalšie doprosovanie nebude. Knihu môžem vydať aj sám. Na internete som našiel stránku Publico.sk, ktoré mi s tým môže pomôcť.

Ale vydať knihu sám - to vôbec nie je jednoduché. Vydavateľ má skúsenosti, ktoré mne chýbajú. Mal by ma usmerniť a poradiť. V niečom poradil Baláž, ale napríklad názov knihy som niekoľkokrát menil. Ďalší problém bola obálka. Publico ponúka grafika. Ale neverím, že by mal čas prečítať moju knihu. Posielal by som mu nejaké indície, on by niečo navrhol, ja odmietol a tak dokola. NIE! Rozhodol som sa, že aj obálku si spravím sám. V tomto smere som trocha šikovný amatér. Myslím, že sa mi celkom vydarila.
Ale aj tak vo mne zostáva pocit, že kniha je spravená amatérsky a na kolene. Uvidím, čo na to poviete, keď sa vám dostane do rúk.
Predpokladám, že v máji by mohla byť v ponuke Martinusu a Gorily.
A časom aj na mojom e-shope www.dielo.sk. Držte mi palce.

Návrat na obsah