Ako sme sa mali dobre.
Kedysi dávno, to som bol možno žiak základnej školy, možno som bol na priemyslovke, pýtal som sa mojej babky, ako sa žilo za Slovenského štátu.
"Dobre" povedala. "Aj peniaze boli, aj jesť bolo čo. Dobre sme sa mali."
Dnes samozrejme vieme, čo sa dialo za Slovenského štátu. Že veľká skupina občanov si žila dobre, a druhá skupina bola bitá, terorizovaná a vraždená. Ale v spomienkach mojej babky, a asi aj ďalších občanov, bolo dobre.
Na obdobie komunizmu sa spomína podobne. Ja ho prirovnávam k rodine, ktorá mala päť detí. Štyri si žili dobre, ale piate dieťa otec a matka (strana a vláda) zatvorili do pivnice, bili ho, ponižovali a muselo robiť tie najšpinavšie práce. Štyrom deťom povedali, že to piate je zlé a neposlúcha. A súrodenci sa na neho vykašlali. Nechceli o ňom nič počuť, ani nič vedieť. Aby sa ďalej mali dobre. A dodnes spomínajú na to, aké to bolo skvelé obdobie. Chcem im (aj vám) povedať, že vymeniť slobodu svojho brata za svoj plný bachor je HANEBNÉ!
Áno, sloboda. Staršia generácia tomu pojmu nerozumie. Veď sme neboli vo väzení, hovoria.
A ja im odpovedám, že každý človek potrebuje inú mieru slobody. Robotníkovi, ktorý ide z fabriky na záhradku, stačí málo. Ale je veľa talentovaných ľudí, ktorý jej potrebujú veľa.
Predstavte si M. R. Štefánika. Čo by z neho bolo, keby sa narodil za minulého režimu? Poviem vám to: bol by z neho poctivý robotník vo fabrike (čo samozrejme nie je málo), ale nikdy by sa nestal takou osobnosťou, ako sa stal. Ako syn farára by bol rád keby ukončil aspoň gymnázium, za hranice by ho nepustili a keby odišiel nelegálne, bol by z neho zradca. Jeho majetok by prepadol štátu a rodina by chodila na výsluchy na vtedajšiu štátnu bezpečnosť. Keby v zahraničí vstúpil do cudzej armády, bol by z neho ešte väčší zradca a keby sa náhodou vrátil, bol by dlhé roky uväznený, možno aj popravený - veď Štefánik bol prozápadný politik, ktorý s československými légiami bojoval proti červenej armáde. Veľkou osobnosťou sa stal preto, lebo v čase monarchie mohol slobodne vycestovať, pracovať v zahraničí a slobodne sa vrátiť.
Môžete si predstaviť aj Tomáša Baťu. Čo by z neho bolo, keby sa narodil v socializme? Do strany by určite nevstúpil, je nepredstaviteľné, aby jeho firmu riadil niekto, koho hlavnou kvalifikáciou bol preukaz člena KSČ. Dedičia jeho fabrík boli neskôr označení za vykorisťovateľov, radšej emigrovali a firmu rozvíjali v zahraničí. Baťa sa presadil preto, lebo v čase prvej republiky mohol slobodne podnikať a slobodne uskutočňovať svoje sny.
My teraz môžeme iba hádať, o koľko Štefánikov, Baťov a ďalších talentovaných ľudí sme prišli počas nadvlády komunistov.
Už viete, prečo je sloboda dôležitá?
