HEREC
Moja kamarátka Alenka ma dlho presviedčala, aby som sa pravidelne zúčastňoval programu Sami sebe u nás v Čachticiach. Dlho som jej odolával. Ale keď mi povedala: "potrebujeme chlapa" - tak som spozornel. Chlap v mojich rokoch také čosi nepočuje často, povedal by som, že vôbec. Keď som tam šiel, učesal som sa, umyl si zuby a navoňavkoval sa. Až na mieste som zistil, že potrebujú chlapa do gréckych tancov! To ma šokovalo. Ale už sa nedalo cúvnuť, veď ako by som vyzeral. Grécke tance som napokon zvládol, a nakoniec som prišiel na chuť aj vystupovaniu na javisku. Dnes sám seba považujem za herca. To slovo "SÁM" síce platí doslovne, ale nejako predsa začať treba, no nie?
Hranie na Sami - sebe sa mi páčilo. Občas som si napísal nejakú scénku, aj som si v nej zahral. Naozaj to bolo fajn. Ale potom prišla dlhá rekonštrukcia kultúrneho domu, po nej kovid a bolo po programe.
Javisko mi chýba.
Jednu z mojich scénok (Smrť Jánošíkova) si môžete prečítať tu.
Potom som pokročil ďalej. Hral som v naozajstnom filme!
Režisér Juraj Štepka natáčal v Piešťanoch film o SNP. Volal sa Mlčanie. Pozvali aj mňa. Strávil som tam dva dni. Ako úplný nováčik som hneď dostal dvojúlohu!
Prvý deň som hral zraneného vojaka. Ruina piešťanského hotela Slovan sa premenila na nemocnicu, všade boli umierajúci vojaci, Sajfa hral kňaza a neznámemu vojakovi dával posledné pomazanie. V tejto pochmúrnej atmosfére som zažil svoju prvú posteľnú scénu! Krásna mladá sestrička mňa - zraneného vojaka - dvadsať krát po sebe ukladala do postele. Bolo to fantastické!
Na druhý deň som robil čašníka na tancovačke. Hrozného gardistu Ľuboša Kostelného som nesmelo zdravil vztýčenou pravicou a s kolegom sme mu nalievali.
Môj herecký výkon musel byť úžasný! Inak by ma predsa nedali na plagát k filmu! Musíte sa dobre pozrieť - vidíte ma? Tam vzadu, za Kubovčíkom - tancujem so sestričkou!
