HEREC
Moja kamarátka Alenka ma dlho presviedčala, aby som sa pravidelne zúčastňoval programu Sami sebe u nás v Čachticiach. Dlho som jej odolával. Ale keď mi povedala: "potrebujeme chlapa" - tak som spozornel. Chlap v mojich rokoch také čosi nepočuje často, povedal by som, že vôbec. Keď som tam šiel, učesal som sa, umyl si zuby a navoňavkoval sa. Až na mieste som zistil, že potrebujú chlapa do gréckych tancov! To ma šokovalo. Ale už sa nedalo cúvnuť, veď ako by som vyzeral. Grécke tance som napokon zvládol, a nakoniec som prišiel na chuť aj vystupovaniu na javisku. Dnes sám seba považujem za herca. To slovo "SÁM" síce platí doslovne, ale nejako predsa začať treba, no nie?
Minulý rok som pokročil ďalej. Hral som v naozajstnom filme!
Režisér Juraj Štepka natáčal v Piešťanoch film o SNP. Volal sa Mlčanie. Pozvali ma do komparzu. Strávil som tam dva dni. Ako úplný nováčik som hneď dostal dvojúlohu!
Prvý deň som hral zraneného vojaka. Ruina piešťanského hotela Slovan sa premenila na nemocnicu, všade boli umierajúci vojaci, Sajfa robil kňaza a dával vojakovi posledné pomazanie. V tejto pochmúrnej atmosfére som zažil svoju prvú posteľnú scénu! Krásna mladá sestrička mňa - zraneného vojaka - dvadsať krát po sebe ukladala do postele. Fantastické!
Na druhý deň som robil čašníka na tancovačke, hrozného gardistu Ľuboša Kostelného som nesmelo zdravil vztýčenou pravicou a s kolegom sme mu nalievali.
Ale najväčšiu radosť mám z toho, že som na plagáte filmu. Ale musíte sa dobre pozrieť - tam vzdadu, za Kubovčíkom - tancujem so sestričkou!
